La dolce vita

Autor: Lucia Lovecká | 22.11.2014 o 14:14 | (upravené 22.11.2014 o 15:06) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  600x

Fascinujú ma knižky od francúzskych autorov, o Francúzoch, alebo také, ktoré vyzerajú ako francúzske. Najlepšie je, keď boli vydané veľmi veľmi dávno a teraz sú už v starej ošúchanej väzbe, bez papierového prebalu. Najradšej ich mám iba tak, nahé a plné viet, ktoré si musím aj trikrát prečítať, aby som im pochopila a zapamätala si ich.

V knižnici mám pár knižiek a la France. Je ich naozaj málo, lebo ich nechodím hľadať do antikvariátov, nekupujem ich v kníhkupectvách ako hipstery vo veľkomestách. Jednoducho ich iba mám, ocitli sa u mňa náhodou. A preto ma fascinujú a píšem im príbeh z mojej knižnice.

Mám naozaj rada všetky knihy, ktoré sa podobajú knihám z blšieho trhu za pár korún. To že sú francúzske im pridáva na cene. Vlastne ani nie sú všetky francúzske, iba ja ich tak nazývam. Vlastním jednu, ktorá určite nie je z Francúzska, nenapísali ju na francúzskom písacom stroji pri červenom víne, ani priamo pod Eiffelovkou. Nevadí. Volá sa Francúzska zátoka od Daphne du Maurier. Tak či tak, zapadla medzi ostatné. Nikdy som ju nečítala, našla som ju náhodou na burze kníh na sociálnej sieti za jedno euro.

Dokonale ladí s ostatnými kúskami. Vedľa nej tróni podľa mňa naozajstný skvost od Francoise Mallet - Jorisovej, Nebeská ríša. Našla som ju v zmoknutej krabici plnej kníh. Ležala len tak na terase opustenej chatky v dedinke Píla. Knižka mala veľmi pekný farebný obal. Obal už nemám, stratil sa mi niekde pri čítaní. Nebeskú ríšu som prečítala asi tak do polovice. Určite ju niekdy dočítam a aj obal musím nájsť.

Skvost od Francoise d´Eaubonne však nemá na žiadnu knižku, ktorú vlastním. Vášnivý život Arthura Rimbauda žiaľ úplne nevlastním, ale mám ho už niekoľko rokov požičaný od kamarátky. Odkiaľ ho ona vyhrabala netuším, ale v skryte duše dúfam, že už na neho zabudla a bude mi tróniť v knižnici ešte dlho.

Životopisný román o Rimbaudovi o jeho neskrotnom živote a priateľstve s Paulom Verlainom má pre mňa obrovskú hodnotu. Čítam ho už pekne dlho, niekedy mám pocit, že ho nikdy nedočítam.

Keď sa zamyslím, kde som zobrala vzťah k podobnej literatúre prídem až k časom na gymnáziu. Vždy som milovala literatúru a do knižnice som chodila ako na klavír. Ale spomienka na moju maturitnú skúšku zo slovenčiny možno dáva celej vášni zmysel.

Zmaturovala na známku 4. Hanba? Možno. Zato spomienka mi ostala a nikdy na ňu nezabudnem (ani moji skúšajúci) :-)

Otázku z literatúry som mala, ak si dobre pamätám, "modernú avantgardu". Aká bola a je odpoveď na otázku som netušila vtedy a netuším ani teraz. Respektíve vtedy som myslela, že odpoveď poznám a veselo som začala odpovedať. Odpovedala som správne, dlho a rozsiahle. Jedinou chybou však bolo, že si veselo rozprávam o prekliatych básnikoch. O Rimbaudovi, o Baudelairovi, o tom ako obľubovali alkohol. Tu ma stopla komisia a vyviedla ma z omylu. Že rozprávam o niečom inom, aj keď dobre, ako som mala. Od toho momentu som pokazila už všetko, čo sa dalo. Otázku zo slovenčiny - úvaha a niečo podobne ľahké, rozbor textu - celé zle. Celá vykoľajená som sa im tam ešte aj rozplakala, ale 4 som si nejako vybojovala. :-) žeby to tu niekde začalo? Neviem, možno.

Mám za sebou plno prečítaných kníh, románov, učebníc a poézie. Literárnych skúseností nemám veľa, snáď len pár autorských pokusov a pár literárnych stretnutí. Aby som zachovala tému článku, spomeniem jeden zážitok.

Mala som raz česť stretnúť sa majstrom slovenskej literatúry, s pánom Pierom. Pier, ako sa mi v tom čase predstavil, skutočným menom Peter Gregor. Kto sa trochu vyzná, určite vie, kým bol p. Gregor v slovenskej literatúre.

Bolo to niekedy v roku 2009, a stretli sme sa na jednej bratislavskej súkromnej vysokej škole. Neštudovala som tam. Kamarátka, od ktorej mám požičaný Vášnivý život A.R. tam pracovala a ocitli sme sa na posedení s riaditeľom školy, a Petrom Gregorom. Bolo to dosť komorné posedenie. My, riaditeľ, Peter Gregor, alias Pier a dvaja zamestnanci školy. Pier, dovolím si ho v tomto článku tak oslovovať (snáď ma za to nikto nezlinčuje), bol oblečený prehnane pompézne, niečo na francúzsky štýl. Myslím, že sa veľmi bavil na tom, že skutočne veríme, že je Francúz. Podčiarkol to tým, že tvrdil, že žil polku života v Paríži. Páčilo sa mi debata s ním o všetkom možnom, nemožnom. Neviem koľké príhody sa zakladali na pravde, a koľké z nich radšej mohli ostať nevyslovené, ale malo to všetko svoje čaro. Páčilo sa mi ho odmietnuť vo fiktívnej debate o tom, čo by sme urobili, kebyže ho nájdeme ležať na chodníku. Aj napriek tomu, že som mu chcela "len" zavolať taxi domov mi džentlmentsky pomohol do kabátu. Asi prvý a aj poslednýkrát keď mi muž pomohol do kabátu. A na to sa jednoducho nedá zabudnúť. Bol to úžasný aforista, literát a človek. Medzi knižkami mám aj jeho zbierku aforizmov, a dovolím si povedať, že aj ona je francúzska.

Teraz mi pribudnú nejaké ďalšie, naozajstné z Francúzka (aspoň ja ich tak volám). Preto, aj keď nie často, vždy doplním zbierku do knižnice. Každá kniha má svoj príbeh ako sa dostala na policu. Putovná kniha má pre mňa skutočnú hodnotu a taká najkrajšie vonia.

Súhlasíte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?